Pred nami sú dva mesiace do predčasných parlamentných volieb a mne sa zdá, že Slovensko obchádzajú dve nebezpečné pasce.
Najskôr pár slov k tomu, o čom niet sporu. Informácie z dokumentu, ktorý sa objavil na internete pod názvom „gorila”, musia byť prešetrené. Presnejšie je: znovu prešetrené. Orgány činné v trestnom konaní, pretože nik iný na to nemá zákonné možnosti, musia bez pochybností oddeliť pravdy od poloprávd a lží.
Týmto dokumentom, údajne disponovali ľudia zo spravodajských služieb, veľa policajných funkcionárov, prokurátorov aj ministrov vnútra počas troch volebných období . Preto za rovnako dôležité ako tvrdenia o politikoch, štátnych funkcionároch, finančných skupinách či súkromných osobách považujem potvrdiť alebo vyvrátiť, či v tejto veci doteraz konali dôsledne orgány činné v trestnom konaní.
Naozaj došlo k zametaniu pod koberec, ako sa to dnes naznačuje? A kde? V spravodajskej službe, na polícii, na prokuratúre…? Alebo všade? Niektorí naznačujú, že áno. Lenže ak áno, potom sa tak dialo počas troch ministrov vnútra, počas niekoľkých vedení policajného zboru a viacerých jeho dôležitých útvarov, počas troch volebných období od roku 2006, vrátane toho súčasného.
Preveriť túto okolnosť považujem za dôležitú preto, lebo politici prichádzajú aj odchádzajú, niektorí skôr, iní neskôr, dobrovoľne alebo nedobrovoľne… a všetci sú počas výkonu funkcie aspoň pod akou-takou kontrolou verejnosti. Ale orgány činné v trestnom konaní nie sú pod takou kontrolou verejnosti, mali by byť stabilné a konať nezávisle. Na politikoch, aj na politických preferenciách voličov.
V spise „gorila” sa však tvrdí, že namiesto toho sa (niektorí) zaoberali intrigami, obchodmi, vzájomným vydieraním a ktovie čím ešte. A toto by bolo pre budúcnosť štátu ešte horšie ako zopár úplatných politikov.
Áno, vedome píšem, že horšie, a ako politik a člen politickej strany riskujem, že budem okamžite obvinený z gorilej povahy. Prečo takto riskujem?
Pretože tvrdím, že ak je to pravda, tolerovanie takéhoto stavu by znamenalo, že vyšetrovanie sa nebude riadiť zákonmi, ale politikárčením… a že politické „odchody” jedných a „príchody” iných sa nebudú riadiť súťažou politických programov, výsledkov a voľbami, ale intrigami, mediálno-spravodajskými hrami, vydieraním, a to za výdatnej asistencie bezpečnostných zložiek. Toto by bolo obrovsky nebezpečné.
Preto sa musíme dozvedieť, čo z „gorily” je pravda. Vrátane toho, čo nie je pravda - a ako to vzniklo, aby sa to jedného dňa objavilo na internete, akurát náhodou tesne pred voľbami.
Čím môžu k dôslednému vyšetreniu „gorily” prispieť politici? Ak hovorím politici, myslím všetkých do jedného: starých, nových, začínajúcich, „presluhujúcich”, nazvite si ich akokoľvek, podľa vlastného výberu. Čím môžu politici prispieť dovtedy, dokiaľ o vierohodnosti vieme málo a počas troch volebných období nestačila na to, aby vyšetrovacie orgány vzniesli jedno-jediné obvinenie? Dokiaľ sa môžeme riadiť iba tým, že jednému aktérovi z „gorily” veríme, že s vecami, ako sú tam opísané, nemá nič spoločné alebo sa v súvislosti s ním vôbec nestali alebo sa stali, ale inak. A inému neveríme ani slovo a posielame ho rovno do horúcich pekiel.
Predovšetkým si myslím, že podporiť objektívne a dôsledné vyšetrovanie nemajú politici robiť tak, že sa budú búchať do pŕs pred kamerami. Výzvy politikov, aby sa o veciach v „gorile” napísaných diskutovalo, aby sa politici predháňali vo vyjadreniach, čo je a čo nie je pravdepodobné, aby sa navzájom obviňovali či dávali ruku do ohňa za to, že jedni sú čistí ako alabaster a iní namočení až po krk - to všetko smeruje v skutočnosti k tomu, že sa v skutočnosti budú miešať do vyšetrovania. Celú vec totálne spolitizujú. Budú podporovať podozrenia, že pár týždňov pred voľbami sledujú iba svoje politické alebo osobné ciele.
Jednoducho vzbudzujú podozrenie, že nebyť predčasných volieb, „gorila” sa neobjaví na internete a nikto by nerobil vôbec nič. Proste by mlčali. Ako doteraz.
Na jednom príklade vysvetlím, čo mám na mysli. Ako postupoval parlamentný Výbor pre obranu a bezpečnosť koncom minulého roka, v kauze prevalených odpočúvaní vo vojenskej spravodajskej službe. Išlo vtedy o mimoriadne nepríjemné informácie z aktuálneho volebného obdobia valiace sa takpovediac on-line. Náš parlamentný výbor konal, ale iba do chvíle, kedy celý prípad prevzali orgány činné v trestnom konaní. Takto sme sa dohodli. Kde začala konať prokuratúra a/alebo polícia, tam by sa už politici nemali angažovať.
Prípad „gorila” je úplne rovnaký. V skutočnosti nerozumiem, ako sa dá merať „úprimný záujem” politika o dôsledné vyšetrenie akurát tým, ako silno sa búcha do pŕs a verejne vyhlasuje… no, nech vyhlasuje čokoľvek. Pretože osem týždňov máme každý politický aj osobný motív: napríklad aj minister Miškov, alebo aj minister Lipšic, napríklad kandidáti Obyčajných ľudí, alebo aj ja. Všetci, ktorí v vo voľbách o osem týždňov kandidujú.
V tom spočíva prvá pasca. A dva mesiace pred voľbami považujem za povážlivé informovať verejnosť o čiastkových zisteniach, a obzvlášť zo strany ktoréhokoľvek politika. Jednak preto, že keď sa roky v tejto veci nevyšetrilo nič, vzbudzuje to podozrenie: takže roky nič - a teraz za pár dní máme výsledky? Podozrenie z účelového podávania informácií verejnosti sa ponúka, či už bude oprávnené alebo nie. Navyše, podľa Trestného poriadku má právo informovať iba orgán činný v trestnom konaní, a nie politici. Možno si niektorí spomenú, ako sa v minulosti oprávnene protestovalo, keď premiér Mečiar informoval o vyšetrovaní únosu prezidentovho syna tak, aby vyvolával dojem, že išlo o „samoúnos”… alebo keď premiér Fico a minister vnútra Kaliňák informovali o „dôkazoch” v prípade Hedvigy Malinovej, a mnohí tvrdia, že tiež účelovo.
Do pasce sa týmto spôsobom nedostávajú politici, pretože oni ju len nastavujú. Do pasce sa dostáva spoločnosť. Neviem, či si niektorí politici uvedomujú, čo môže byť odvrátenou stranou politizácie vyšetrovania „gorily”. Keď sa ukáže, že informácie nie sú pravdivé, alebo ich nemožno preukázať konkrétnym osobám, nastane znechutenie. Bez ohľadu na to, kde je pravda. A naopak, aj keby obnovené vyšetrovanie zrazu dospelo k expresným obvineniam - môže zostať pocit, že išlo o politiku. Čím viac politizácie, tým viac otázok: A prečo odstíhali jedného, a iného nie, keď ich „gorila” spomína neúrekom? Vyšetrilo sa všetko a dôsledne, alebo len výberovo, a teda znova išlo o politiku?
Samozrejme, že nie som naivný: idú voľby. Budú „gorilu” naďalej politizovať, jedni obviňovať, iní „vyšetrovať”, ďalší z tieňa podkurovať… len aby nedali „gorile” zísť z novinových strán, televíznych spravodajstiev a predvolebných diskusií. Prečo?
Práve v tom spočíva druhá pasca. Že predvolebnú kampaň prekryjú škandály. Na tom môžu mať záujem iba politici a politické strany, ktoré inú agendu nemajú, iba podpaľovať škandály. A možno aj majú, ibaže s ňou vybuchli. Teraz sa pokúšajú zabaliť Slovensko do jedného veľkého škandálu, popri ktorom nezostane čas (a mediálny priestor) na nič iné.
Čím dôkladnejšie sa im toto podarí, tým viac sa môžu ľudia po 10. marci čudovať, aká vláda vznikne.
Čo bude robiť.
Aká bude jej agenda.
Aby sme sa nečudovali…
