15.2. - KANIANKA (DK, 17:00), “Politická abeceda”

19.2. - ZVOLEN (Divadlo J.G.Tajovského, 17:00), “Sedem so zárukou”

20.2. - SPIŠSKÁ NOVÁ VES (MKC Reduta, 17:00), “Sedem so zárukou”

21.2. - KOŠICE (Historická radnica, 17:00) “Sedem so zárukou”

23.2. - POPRAD (MsÚ, 17:00), “Sedem so zárukou”

24.2. - PREŠOV (DJZ, 17:00), “Sedem so zárukou”

26.2. - STARÁ TURÁ (Hotel Lipa, 15:00), “Politická abeceda”

27.2. - BÁNOVCE NAD BEBRAVOU (Hotel Arkadia, 17:00), “Politická abeceda”

29.2. - STREDA (športhotel Alexandra, bývalý Wili, 16:30) “Politická abeceda”

1.3. - ŽILINA (OC Dubeň, 17:00), “Sedem so zárukou”

2.3. - PRIEVIDZA (KaSS, 17:00), “Sedem so zárukou”

3.3. - TRENČIANSKE TEPLICE (Kursalon, 16:00), “Sedem so zárukou”

5.3. - TRENČÍN (Kino Metro, 17:00), “Sedem so zárukou”

6.3. - NITRA (PKO, 17:30), “Sedem so zárukou”

7.3. - PARTIZÁNSKE (Bowling centrum, 17:00), “Politická abeceda”

8.3. - TRNAVA (Divadlo J.Palárika, 17:00), “Sedem so zárukou”

9.3. - BRATISLAVA

Galéria z podujatí:
“Politická abeceda”

“Sedem so zárukou”

Žasnem, s akou ľahkosťou si zvykáme. A nerozumiem, že akoby to takmer nikoho zo zodpovedných neznepokojovalo a neprekvapovalo. Akosi si ľahko zvykáme na vraj uniknuté prepisy odposluchov, rôzne evidentne zavádzajúce informácie, alebo zjavné podvrhy. Zvykáme si, že ich média radi publikujú a že mnohí ľudia si podľa nich aj vytvárajú svoju mienku. Najmä pred voľbami je zjavne vhodný čas na „šokujúce úniky” na preverenie ktorých už nebude čas.
Som veľmi zvedavý, kedy zodpovední predstavitelia štátu mienia oficiálne pripustiť, že máme problém. Lebo máme. Pripustenie problému je jasný signál, dovnútra štátu i do zahraničia. Znamená, že si problém uvedomujeme. A to zasa znamená, že ho mienime riešiť, čo obyčajne znamená prijatie nejakých opatrení. Normálne sa iný postup považuje za neobvyklý. My sa zatiaľ tvárime, že sa nič nedeje.

Posúďte sami.

Koncom novembra minulého roku sa na internete objavili prepisy odposluchov pochádzajúce z Vojenského obranného spravodajstva. Boli realizované nedávno a boli autentické. V tom čase sme to ešte mohli považovať síce za veľmi nepríjemný incident veľkého rozsahu, ale povedzme že izolovaný.

O mesiac spis Gorila. V ňom síce zatiaľ nevieme posúdiť, koľko % obsahuje autentického, ale že časť informácií unikla zo SIS a tajná služba nedokázala uchrániť utajované skutočnosti zo svojho prostredia, je zjavné. Povedzme, že toto sa dá pochopiť: ide o udalosti spred mnohých rokov, ako sme sa dozvedeli, odvtedy informácie putovali po politikoch, redakciách, polícii, prokuratúre a ktovie kde ešte.

Ibaže o ďalší mesiac, v januári, sa objavila Sasanka, prepisy komunikácie Sulík-Kočner z nedávneho obdobia. Autentickosť potvrdili samotní aktéri, a pôvodca monitoringu ich komunikácie už nikoho veľmi nezaujímal. Čosi-kdesi utrúsila polícia, že od nej určite nič neuniklo, a tým záujem zhasol.

Na ďalší diel sme už nepotrebovali ďalší mesiac. Sasanka II. prišla po niekoľkých dňoch. Tentokrát už vôbec nikoho nezaujímalo, odkiaľ a ako…

Nikoho už asi ani neprekvapí ak sa zverejnia tesne pred voľbami ďalšie bombastické prepisy „odposluchov”.
V prípade Sasanky, pretože ide o sms správy, dá sa teoreticky pripustiť, že do ich úniku nie je zapletený žiadny štátny orgán (správy mohli zostať uložené v telefónoch oboch občanov a uniknúť odtiaľ). Teoreticky. Ibaže to je mimoriadne slabá útecha v kontexte, ktorý som opísal. A ak by to tak bolo, potom nerozumiem, prečo zodpovední predstavitelia vlády alebo rezortov, pod ktoré spadajú štátne orgány s právomocou vykonávať odpočúvanie, nenašli vhodný spôsob, ako ubezpečiť verejnosť, že naše bezpečnostné orgány nie sú deravé ako rešeto. Alebo zneužívajú svoje možnosti?
Pravdaže nás musí zaujímať obsah utajovaných skutočností, odposluchov alebo domnelých odposluchov. Či už naznačujú kriminálne konanie, alebo „iba” hanebné politické konanie. Ibaže tým sa problém nekončí.

Množstvo a frekvencia únikov informácií, ktoré ako celok alebo ich časti vykazujú znaky utajovaných skutočností, a pochádzajú z monitorovania komunikácie osôb, naznačujú chyby a zlyhania obrovských rozmerov. Či ide o zodpovednosť zo strany príslušných štátnych orgánov. Alebo ide o nelegálne aktivity súkromných osôb pôsobiacich mimo štátnych orgánov.

Dokonca ani vláda, ktorá by prijala tézu, že už má iba „svietiť a kúriť”, sa nemôže tváriť, že sa nič nedeje.

Nie, nebude pravdaže reč o „tom” bode g. Len sa mi vidí, akoby sme sa v poslednom čase krútili okolo samého gé.

Minuloročná odpočúvacia kauza vo vojenskom obrannom spravodajstve - môžeme jej hovoriť „kauza G”. A potom samozrejme - „spisy G”. Pod písmenom G je aj slovo galiba, a pod ňu sa schová aj najnovšia „sasanka”. Nie, nechcem písať ani o nadšení, ktoré „spisy G” vyvolávajú medzi politikmi, neschopnými formulovať vecnú agendu a program krátko pred voľbami.
Žiaľ, najmä politici zo stredopravých strán po sebe teraz strieľajú a predháňajú sa v obviňovaní. Akoby im nedochádzalo, že ak konfliktom chcú zviditeľniť a zachrániť seba, kriticky oslabujú možnú alternatívu voči hroziacej vláde jednej strany.
Popri tom už nezostáva priestor ani ochota debatovať o riešeniach. A v tejto atmosfére nám uniká, akú obrovskú ranu dostáva dôveryhodnosť prakticky celého spektra bezpečnostných inštitúcií, rezortov obrany aj vnútra, spravodajských služieb, polície… Nielen v očiach našich občanov, ale aj v očiach zahraničia. A už vôbec nikto nehovorí: čo s tým…

Zvlášť o zahraničí hovorím preto, lebo nežijeme na izolovanom ostrove. Naša schopnosť zabezpečiť vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť závisí aj od stupňa dôvery, aký požíva Slovensko. V skutočnosti to znamená dôveru konkrétnych inštitúcií u partnerov v NATO a EÚ. Tie naše dostávajú kauzami ťažkú ranu.

Konali, ako mali? Nech sa vyšetrovania skončia akokoľvek, jedno je jasné už dnes: určite nie všetky a každý. Dávnejšie, ale aj celkom nedávno. A kde bola kontrola? Časť domáceho publika je rozrušená (najväčšia časť znechutená), ale v zahraničí si kladú aj takéto otázky: Unikajú tu tajné informácie, akoby ich vyvážali vagónmi? Čo z toho sú politické hry? Rozohrávajú ich dokonca ľudia zvnútra bezpečnostných inštitúcií? Bude Slovensko krajinou, kde jedna politická kríza (pád vlády a predčasné voľby) spustí lavínu… čoho vlastne?

Takže nielen kvôli priamym aktérom G-káuz považujem za dôležité dôkladne veci vyšetriť. Paralelne musíme hovoriť o tom, ako zlyhaniam predchádzať. Dôvera vo funkčnosť bezpečnostných inštitúcií sa bude obnovovať ťažko. Aj takéto kauzy nás však musia posunúť dopredu.

Ak sa kauzy G nestanú aj bodom obratu - v zmysle nastavenia presných pravidiel fungovania a kontroly - budeme riskovať, že Slovensko sa bude neustále zmietať v divokých a mútnych vodách spravodajských hier. A ostane len nedôvera, znechutenie a …nestabilita. Potrebujeme nové a odvážne riešenia. Viaceré inštitúcie aj vzťahy medzi nimi budú musieť fungovať inak ako doteraz.

1. Musíme do budúcnosti dôslednejšie oddeliť politické inštitúcie a ich zodpovednosť od orgánov, ktoré majú konať nezávisle. To sa týka aj ministerstva (ministra) vnútra a polície. Tu máme ešte jeden veľký problém navyše. Policajný zbor trpí po každých voľbách zmenami, neistotou.

Som presvedčený, že v prospech nezávislosti aj stabilizácie pomôže už obyčajná zmena spôsobu, akým je menovaný policajný prezident. Aby nebol závislý od jednej osoby ministra vnútra, ale aby ho do funkcie menovala vláda (na návrh ministra vnútra). A ešte niečo. Menovaniu by malo predchádzať vypočutie v príslušnom parlamentnom výbore. Kandidát na policajného prezidenta by mal predložiť verejnosti svoju predstavu, mal by byť podrobený otázkam, a to všetko verejne ešte predtým, než mu vláda zverí do rúk veľkú zodpovednosť.
2. Kontrola. Musíme oddeliť kontrolovaných od kontrolórov. Myslím, že veľa ľudí pozná pocit, že radový policajt alebo policajný funkcionár nekonal tak, ako mal. Možno išlo o pocit oprávnený, možno nie. Ale veľa ľudí sa rozhodne ani sa len nesťažovať, pretože tí, ktorí by mali byť kontrolovaní, a tí, ktorí kontrolujú, majú k sebe veľmi blízko a spadajú pod jedného šéfa. Táto „ostražitosť” sa týka aj ľudí vovnútri polície a ozbrojených síl, ak získajú poznatky o nesprávnom alebo nezákonnom postupe kolegov. A to nie je zdravé.
Vyňatie inšpekcie v polícii aj v armáde, spod ministrov vnútra a obrany, a ich nezávislé postavenie vytvorí silný kontrolný mechanizmus. Dá ľuďom väčšiu istotu, že sťažovať sa má zmysel. Vrátane istoty pre poctivých policajtov a príslušníkov armády.

Za dvadsať rokov sme na Slovensko raz s väčším, inokedy s menším úspechom urobili rôzne reformy. Dokonca aj v rezortoch, kde reformy išli ťažko, slabo, alebo dodnes neprinášajú efekt, aký by sme si želali - aj tam sa čo-to udialo. Systém spravodajských služieb máme taký, ako ho „nastavili” pred dvadsiatimi rokmi.

Možno bude budúca vláda musieť zriadiť osobitný post člena vlády, ktorý dostane za úlohu urobiť dôkladný „audit” kompetencií, činností, úloh a nástrojov našich spravodajských služieb. Každopádne je najvyšší čas pre ich uvážlivú reformu, a azda aj redukciu ich počtu. To všetko by malo vyústiť do nového zákona.

Osobitnou kapitolou je lepšia kontrola najcitlivejšieho nástroja, ktoré používajú bezpečnostné zložky. Teda nasadzovania informačno-technických prostriedkov(ITP), v rámci toho aj odpočúvania. Ide o zásah do súkromia na jednej strane, bez ktorého sa však tieto služby nezaobídu a nesmú mať zviazané ruky. Musíme ale zvýšiť účinnosť kontroly, aby sme pochybenia nevyšetrovali dodatočne, ale čo najviac im predchádzali. Ide o dôveru našich občanov k bezpečnostným zložkám, ide o dôveru zahraničia. A ide aj o to, aby sme škandálom predchádzali, a nie sa v nich utápali. Takýto návrh efektívnej kontroly je na stole, vychádza z dobrých skúseností v zahraničí, a ako autor návrhu som presvedčený, že jeho presadeniu nám zabránili iba predčasné voľby.

Od ich výsledku, samozrejme, záleží, čo sa podarí presadiť po nich. Ocitli sme sa v mimoriadne chúlostivom bode a potrebujeme odvahu pre nové riešenia.

odkaz na pôvodný text: tu

(26.01.2012, STV - Správy, Simona Simanová)

Moderátor:
Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Martin Fedor chce zriadiť nezávislú inštitúciu.
Preverovala by funkcionárov aj radových zamestnancov z ministerstva obrany a vnútra.
O šéfovi novej inštitúcie by zrejem rozhodla vláda.
Redaktor:
Nezávislý inšpekčný úrad by preveroval ľudí z ministerstva obrany a vnútra. Tak si predstavuje vznik novej inštitúcie šéf branno-bezpečnostného výboru.
Úrad by už nebol pod dosahom ministra, ktorý je politicky nominovaný.
Martin Fedor (SDKÚ-DS), predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR:
Takto dostaneme silnú inštitúciu na preverovanie pochybení funkcionárov aj radových zamestnancov PZ alebo ministerstva obrany.
Redaktor:
Úrad by mal vzísť práve z týchto dvoch rezortov. Na ministerstve vnútra však o tomto návrhu počuli po prvý raz až od nás.
Gábor Grendel, hovorca ministra vnútra SR:
Ministerstvo vnútra nepozná tento konkrétny návrh, takže v tejto chvíli sa k nemu ani nevieme vyjadriť.
Robert Kaliňák (Smer-SD), bývalý minister vnútra:
Ešte minulý rok SDKÚ zrušilo vojenskú prokuratúru, ktorá práve bola nezávislým orgánom na sledovanie ozbrojených zložiek.
Čiže to, čo vlastne zrušili minulý rok, by chceli zase zrazu zavádzať, čo mi príde ako nie veľmi konštruktívne.
Redaktor:
Odborníčka na trestné právo má však iný názor. Po množstve káuz, ktoré sa na Slovensku riešili a riešia, by takýto úrad bol na mieste.
Lucia Kurilovská, právnička z Ústavu štátu a práva SAV:
Každý úrad, každá komisia, ktorá je naozaj nezávislá, ktorá nepodlieha vyslovene určitému ministerstvu, tak má svoje opodstatnenie.
Keď bude zložená z odborníkov, ktorí budú nezávisle preverovať všetky skutočnosti.
Redaktor:
Či vznikne nezávislá inštitúcia, ktorá bude preverovať pochybenia funkcionárov, je v tejto chvíli otázke.
Všetko bude na rozhodnutí budúcej vlády, ktorá vznikne po predčasných parlamentných voľbách.

(24. január 2012, Partizánske noviny, LS)

OTÁZKA: Vyzerá to tak, akoby pred každými parlamentnými voľbami musel na Slovensku vybuchnúť nejaký škandál. O “gorile” niektorí hovoria, že je najväčším škandálom od éry Vladimíra Mečiara. Už o nej rokoval aj parlamentný výbor, ktorý vediete. S akým výsledkom?

MF: Obsah dokumentu, ktorý sa objavil na internete, už po niekoľkýkrát vyšetruje polícia a politici by sa jej nemali pliesť do práce. Určite nebola náhoda, že dokument sa na verejnosti objavil akurát pred voľbami. Niektorí politici, čo sú teraz akože pobúrení, sami priznávajú, že mali čosi také v rukách už dva roky, a a doteraz mlčali. Teraz osem týždňov pred voľbami má každý nejaký politický alebo osobný záujem. Každý jeden, ktorého o tom počujete hovoriť v televízii. Preto hovorím: nepolitikárčime a nechajme pracovať políciu a prokuratúru.

OTÁZKA: Pred Výborom pre obranu a bezpečnosť však predstúpil riaditeľ SIS. Niektorí poslanci tvrdili, že vám nepovedal nič, iní hovoril o akýchsi nejasnostiach. Z toho ľudia nemôžu byť múdri, skôr ešte viac nedôverčiví.

MF: Viem, že ľudia sú riadne otrávení. Ľudia chcú výsledok, z rečí sú unavení. K nemu určite neprispejeme my, politici, nech už o “gorile” povieme čokoľvek. Ja stále neviem, čo je to za dokument. Riaditeľ SIS nás ubezpečil, že urobí všetko, čo sa dá, aby poskytol polícii súčinnosť pri vyšetrovaní. Venujem sa predovšetkým obrane a bezpečnosti. Mám záujem, aby polícia túto vec vyšetrila bez pochybností a do dôsledkov. Či ide o nejakú hru a koho hru, alebo či niekto v minulosti zistil vážne podozrenia a nekonal. Mimochodom, bez ohľadu na to, čo sa preukáže a čo nie, som presvedčený, že potrebujeme zaviesť do fungovania bezpečnostných zložiek nové kontrolné mechanizmy.

OTÁZKA: Lenže ľudí predovšetkým zaujíma, či sa dá spoliehať na kontrolné mechanizmy voči politikom. Alebo skôr, kedy už konečne nejaký politik doplatí na nejakú kauzu. Takže kedy?

MF: Tvrdím, že nefungujúce bezpečnostné zložky alebo nepoctivý policajt, prokurátor či sudca je rovnaké nebezpečenstvo ako nepoctivý poslanec, minister, politik, možno aj väčšie. Nie preto, že som poslanec. Samozrejme, politici rozhodujú aj o veľkých peniazoch a sú to peniaze daňových poplatníkov. Lenže keď nebudú dobre fungovať bezpečnostné zložky a celý justičný systém, vždy prekĺznu najmä väčšie ryby, ako sa hovorí.

OTÁZKA:Tie u nás prekĺznu vždy, to vám povie dnes väčšina ľudí. Neobávate sa, že v tejto atmosfére bude veľmi malá volebná účasť?

MF: Mám dojem, že niektorí politici sa pokúšajú zámerne zabaliť Slovensko krátko pred voľbami do jedného veľkého škandálu. Možno im nízka volebná účasť vyhovuje. A že sa nebude hovoriť predovšetkým o volebných programoch. Aby sme sa však nečudovali, kto bude zostavovať vládu a akú agendu bude potom presadzovať. Pre mňa je najdôležitejšou témou, aby sme nenechali Slovensko vytlačiť do izolácie v Európe. Slovensko musí zostať v A-teame, iba tak prekonáme krízu s najmenšími stratami. Potom spravodlivosť a bezpečnosť u nás doma. Fungujúca ekonomika a pracovné miesta, čomu myslím dobre rozumieme v Trenčianskom kraji. No a reformy v sociálnom systéme. Štát musí mať pravidlá v prospech tých, ktorí sa starajú o rodiny. Okrem toho som presvedčený, že takzvaný rómsky problém sa stal na Slovensku vážnym bezpečnostným problémom.

OTÁZKA: Vráťme sa k zvýšenej kontrole bezpečnostných zložiek, o ktorej ste hovorili. Čo od toho očakávate?

MF: Presadzujem s kolegami silnejšie postavenie policajného prezidenta a zároveň vytvorenie nezávislej inšpekčnej služby nad políciou aj ozbrojenými silami. Dnes je kontrola v polícii aj v armáde podriadená tým, ktorí riadia a koho podriadených by mala inšpekcia kontrolovať. Uzavretý kruh. U nás si veľa ľudí ešte stále rozmyslí, či sa sťažovať napríklad na policajta, keď vedia, že sťažnosť budú preverovať v podstate jeho kolegovia. Myslím si, že nezávislá kontrola by predišla aj mnohým kauzám, vrátane tej, o ktorej sme hovorili. Okrem toho som pripravil zákon o zvýšenej kontrole nad používaním odpočúvania. Ide o nové a v našich podmienkach odvážne riešenie, ktoré však inde funguje dobre. Aj v tejto oblasti nám pravidelne vybuchujú škandály.

OTÁZKA: Ľudia vás poznajú predovšetkým ako bývalého ministra obrany. Armáda sa sťažuje na nedostatok peňazí, väčšina ľudí zasa povie, že zvlášť v časoch krízy by sme potrebovali peniaze inde. Na ktorej strane stojíte?

MF: Potrebujeme nové a odvážne riešenie. Bohužiaľ, okrem ukončenia základnej vojenskej služby a prechodu na profesionálnu armádu v období, kedy som pôsobil na ministerstve obrany, nebola už potom dotiahnutá žiadna modernizačná reforma. Zaostali sme. A dnes kríza vytvára tlak na efektivitu. Obrana a bezpečnosť sú základnou úlohou štátu. Musíme skončiť s rezortizmom. Dokážeme ušetriť na verejných obstarávaniach. Ešte stále sú v rezorte obrany kapacity, ktoré nepotrebujeme, ani nemôžeme zachovať všetky vojenské spôsobilosti. S tým, pre čo sa rozhodneme, sa musíme pokúsiť zapojiť do nadnárodnej spolupráce.  Ak to dnes robia väčšie a bohatšie krajiny, ako napríklad severské štáty alebo Británia a Francúzsko, aby ušetrili zdroje, krajina ako Slovensko sa bez toho nezaobíde. Keď niečo robia spoločne dva, traja alebo aj viacerí, keď spoločne nakúpia, cvičia, opravujú - vyjde to lacnejšie.